Šedé fotoaparáty Leica IIIc/IIIc K
V priebehu rokov 1942 až 1944, tj. v čase keď prebiehala výroba fotoaparátu Leica verzie IIIc, resp. IIIc K, sa v Nemecku začal výraznejšie prejavovať nedostatok rôznych strategických surovín a medzi nimi aj chrómu. Táto situácia spôsobila vznik zaujímavej varianty fotoaparátov Leica IIIc, ktorá nebola vyhotovená s chrómovaným povrchom, ale povrch tela, ako aj polep z vulkanitu boli natreté šedou (šedomodrou) farbou. Spomínané fotoaparáty našli svoje uplatnenie tak na civilnom trhu, ako aj v rôznych zložkách nemeckých ozbrojených síl, a preto boli vybavené vojenským označením (pozri príspevok s názvom "Vojenské označenie fotoaparátov Leica"). Odhaduje sa, že ich celkovo vzniklo 3315 exemplárov (v štyroch sériách od sériového čísla 387501 v roku 1942 až po sériové číslo 391699K v roku 1944), čo z nich v dnešnej dobe robí žiadané zberateľské predmety. Do dnešných dní sa podľa mojich informácií po zbierkach na celom svete cez 400 fotoaparátov (čiže približne 12 % celej produkcie). Z týchto fotoaparátov má vojenské označenie len 168 (pozri príspevok "Zoznam známych šedých fotoaparátov Leica IIIc/IIIc K s vojenským značením"). Na internete a rôznych online aukciách sa však neustále objavujú nové, takže zmieňované čísla asi nebudú finálne.
Podľa inej teórie boli všetky šedo lakované fotoaparáty od počiatku zamýšľané pre vojenské použitie, dokonca aj tie, ktoré nemajú žiadné vojenské značenie. Neoznačené fotoaparáty boli možno určené pre Waffen-SS, o ktorých je známe, že žiadne oficiálne označenie nemali, a iné represívne a bezpečnostné zložky štátu (napríklad polícia, gestapo a pod.). Inými slovami, vznik tejto zaujímavej verzie nebol dôsledkom nedostatku chrómu, ale požiadaviek nemeckých ozbrojených síl, ktoré sa obávali, že bežné fotoaparáty môžu mať v poli (kvôli odrazu svetla od lesklého pochrómovaného povrchu) značne demaskujúci účinok. Šedé fotoaparáty Leica IIIc s vojenským značením začínajú od výrobného čísla 387901, a šedé prístroje Leica IIIc K od výrobného čísla 388926K. Ako už bolo spomínané vyššie, šedé fotoaparáty Leica boli postupne vyrobené v celkovo štyroch sériách, pričom súčasne pokračovala aj produkcia pochrómovaných fotoaparátov Leica IIIc a IIIc K. Túto skutočnosť je možné brať ako dôkaz toho, že výroba šedých fotoaparátov nebola žiadnym núdzovým opatrením, ale skôr dôsledkom iniciatívy ozbrojených zložiek.
Vzhľadom k tomu, že tieto fotoaparáty boli celkom určite používané aj vojenskými spravodajcami pozemnej armády - KBH (pozri foto vyššie), ako aj letectva, námorníctva a Waffen-SS, chcel som samozrejme získať jeden z týchto vzácnych prístrojov do svojej zbierky, čo sa mi nakoniec aj konečne podarilo. Ide o fotoaparát Leica IIIc K so sériovám číslom 389050K (pozri foto nižšie), ktorý bol zrejme vyrobený koncom roka 1942. Tento prístroj vybavený objektívom Elmar F/3,5, 50 mm s výrobným číslom 584420 (tiež z roku 1942). Jeho továrenské kódové pomenovanie bolo LOOPN. Leica nemá žiadne vojenské značenie. Vzhľadom k jej vysokej zberateľskej hodnote ju ale nebudem aktívne používať. Už dávnejšie som preto nechal do šedej lakovanej podoby (takisto bez vojenského značenia) upraviť jeden z mojich chrómovaných fotoaparátov Leica IIIc sériového čísla 381671, a nedávno ešte jeden (so sériovým číslom 378878), ktoré budem namiesto originálu pravidelne využívať pri fotení na reen a living history akciách.
V určitých prípadoch mohli byť fotoaparáty Leica vybavené objektívmi od firmy Carl Zeiss Jena, ktoré boli domovskou továrňou konvertované na závit M39. Väčšinou sa jednalo o vynikajúce objektívy CZJ Sonnar F/1,5 a F/2, 50 mm ako aj Sonnar F/2, 85 mm, resp. Sonnar F/4, 135 mm (pre info k týmto objektívom pozri príspevky k fotoaparátom Contax II a Contax III). Keďže ide o objektívy konvertované len vo veľmi malých množstvách je ich získanie veľmi ťažkou a najmä nákladnou záležitosťou, ktorú komplikuje výskyt množstva povojnových napodobením vydávajúcich sa za tieto vojnové originály vyrobených na základe sovietskych kópií týchto objektívov vyrábaných pod značkou Jupiter. Podarilo sa mi však zohnať aspoň tesne povojnovú verziu objektívu CZJ Sonnar F/1,5, 50 mm so závitom M39, ktorý bol zrejme vyrobený vo februári 1946 (má sériové číslo 2867416). Od vojnových originálov sa odlišuje použitím ľahšej hliníkovej zliatiny namiesto ťažšej a solídnejšej pochrómovanej mosadze, čo bolo dané komplikovanými povojnovými pomermi v továrni Carl Zeiss v Jene.
(MM)
