Leica IIIc K
V rámci nasadenia fotoaparátov Leica IIIc na rôznych bojiskách a za rôznych situácií a poveternostných podmienok čoskoro vyvstala potreba fotoaparátu, ktorého závierka by bola odolnejšia voči mrazu. Klasická konštrukcia plátenej závierky vo fotoaparátoch Leica všetkých verzií totiž pri nižších teplotách pravidelne zamŕzala. Už v roku 1941 preto vznikla malá séria upravených fotoaparátov Leica IIIc s novou závierkou, ktorá sa posúvala po guličkových ložiskách a tým pádom bola schopná nasadenia aj v zime, alebo v lietadlách Luftwaffe lietajúcich vo veľkých výškach. Výroba novej verzie Leica IIIc K (písmeno "K" znamenalo skratku označenia "Kältefest", tj. odolný voči mrazu) oficiálne začala v roku 1942 od sériového čísla 387101. Výroba pokračovala v rôzne veľkých sériách súbežne s klasickými fotoaparátmi verzie IIIc až do roku 1945 približne k sériovému číslu 392000. Zmieňované experimentálne prístroje z roku 1941 neboli nijak označené a od štandartných fotoaparátov Leica IIIc sa navonok nijak neodlišovali. Sériové fotoaparáty verzie IIIc K mali na vrchnom kryte za sériovým číslom vygravírované písmeno "K". Takisto na plátne závierky bolo bielou (niekedy červenou) farbou nastriekané písmeno "K". Po výmene plátna závierky už väčšinou nebolo možné toto označenie opraviť a tak sú fotoaparáty Leica IIIc K s kompletným označením pomerne zriedkavé. Podľa dnešných odhadov sa vyrobilo približne 2700 až 5000 kusov tejto špecializovanej verzie, takže sú zberateľsky veľmi žiadané a tomu odpovedá aj ich pomerne vysoká cena. Niektoré fotoaparáty dostali v dôsledku nedostatku chrómu šedý náter. Najviac vyhľadávané sú prirodzene prístroje s vojenským označením.
Ešte jestvuje jedna teória ohľadom prístrojov Leica IIIc K od holandského zberateľa Erika van Stratena. Podľa neho nejestvovala špeciálna verzia IIIc K, ale všetky prístroje verzie IIIc od určitého momentu, tj. od roku 1942, boli vybavené novým typom závierky. Veľká časť z nich však označenie písmenom "K" na vrchu a na plátne závierky nedostala, pretože ich neprevzali nemecké ozbrojené sily. Označenie písmenom "K" bolo podľa tejto teórie čisto vojenskou záležitostou a bolo aplikované až po prevzatí fotoaparátov armádou alebo letectvom od firmy E. Leitz vo Wetzlare v súlade s aktuálnymi potrebami. Ako príklad býva uvádzaná šedo natretá nevojenská Leica IIIc so sériovým číslom 387599, ktorá napriek absencii značenia bola vybavená závierkou typickou pre fotoaparáty Leica IIIc K. Túto teóriu je však veľmi ťažké overiť, pretože pri absencii označenia písmenom "K" je prítomnosť závierky s guličkovými ložiskami detekovateľná iba pri servisnej prehliadke fotoaparátu.
Na fotografiách je môj prístroj so sériovým číslom 390024K. Je to typická Leica IIIc K s chrómovým povrchom. Na plátne závierky má nastriekané písmeno "K", ktoré je tiež vygravírované aj za sériovým číslom na vrchnom kryte tela fotoaparátu. Jedná sa o prístroj dodaný nemeckej Luftwaffe 28.1.1944. Aj keď na ňom nie je teraz viditeľné žiadne vojenské značenie (pozri článok "Vojenské označenie fotoaparátov Leica"), podľa drobných známok na povrchu (hlavne na zadnej strane fotoaparátu, kde bol pôvodne nápis "Luftwaffen-Eigentum") je zjavné, že pôvodne na fotoaparáte bolo. Zrejme po ukončení druhej svetovej vojny však bolo vybrúsené, prekryté vrstvou kovovej pasty, prebrúsené a vzniknutý povrch znovu prechrómovaný. Je preto veľmi pravdepodobné, že kedysi skutočne patril niektorému z nemeckých vojnových fotografov a zažil priame bojové nasadenie.
