Leica III
Rok po uvedení fotoaparátu Leica II na trh firma E. Leitz vo Wetzlare uviedla na trh ešte lepší model, ktorý sa označoval ako Leica III, resp. model F. Aj tento model, podobne ako Leica II, ponúkal zabudovaný optický diaľkomer. Okrem toho však priniesol na trh mnoho ďalších zlepšení, z ktorých bolo najdôležitejším výrazné rozšírenie palety dlhých časov závierky. Tie sa totiž dali nastavovať novo pridaným gombíkom na prednej strane tela fotoaparátu, kde bolo možné vybrať časy od jednej až po 1/20 sekundy (konkrétne 1/2, 1/4, 1/8 a 1/20 sekundy, ako aj čas T). Týmto sa fotoaparát konečne stal viac ako rovnocenným fotoaparátom so závierkami Compur, ktoré v oblasti pomalých časov ponúkali pestrejší výber. Ďalším vylepšením oproti fotoaparátom Leica II bolo pridanie závesných očiek na remienok po bokoch tela fotoaparátu, ako aj zavedenie 1,5-násobného zväčšenia v zabudovanom diaľkomere, ktoré uľahčovalo zaostrovanie hlavne pri používaní objektívov dlhých ohniskových vzdialeností (teleobjektívov). Používateľský komfort pri ostrení zvýšilo aj zavedenie možnosti nastavenia dioptrií na diaľkomere za pomoci pohyblivej páčky na zadnom kukátku. Prvé fotoaparáty Leica III začali závod vo Wetzlare opúšťať s čiernym lakovaným povrchom, ku ktorým sa neskôr pridala aj chrómovaná verzia.
Moja Leica III je prístroj s čiernym lakovaným povrchom so sériovým číslom 114128. Bola teda vyrobená v priebehu druhého roka produkcie, tj. roku 1934. Na obrázkoch nižšie je vyobrazená s poniklovaným objektívom Leitz Summar F/2, 50 mm s výrobným číslom 219404 takisto z roku 1934. Fotoaparát je celkovo vo veľmi zachovanom stave, len na zadnej strane vykazuje dve miesta, z ktorých bol zámerne odstránený náter. Po podrobnejšom skúmaní som zistil, že na jednom z tých miest bolo zrejme vyryté meno pôvodného majiteľa a na druhom jeho domovské mesto. Meno majiteľa sa mi nepodarilo vylúštiť, ale mestom jeho pobytu bol nemecký Memmingen. Podobne ako v prípade čiernej Leicy II, aj táto Leica III v priebehu druhej svetovej vojny sa mohla maximálne vyskytovať v rukách civilných fotografov, resp. ako súkromný prístroj vojakov Nemeckej brannej moci (vrátane vojnových spravodajcov, pozri foto nižšie).
V roku 1935 sa začala výroba teleobjektívov Leitz-Telyt F/4,5, 20cm. Tieto objektívy už neboli vybavené možnosťou prepojenia s diaľkomerom v tele fotoaparátov Leica, a tak sa ich ostrenie uskutočňovalo pomocou prídavného reflexného zrkadlového zariadenia Leitz Ploot, ktoré vzniklo už roku 1933. To pozostávalo z komory so sklopným zrkadlom, ktoré v spodnej polohe odrážalo stranovo prevrátený obraz z objektívu do okulára vybaveného matnicou a zväčšovacou lupou (umožňujúcou až 30-násobné zväčšenie). Vďaka tejto konfigurácii už bolo možné objektív zaostriť a fotografovať. Pre samotný záber ale bolo potrebné zrkadlo dostať zo spodnej do vrchnej polohy, aby následný obraz zaberaný objektívom prenikol cez otvorenú závierku až na film, kde sa exponoval. Toto zaisťovala spúšť umiestnená na zariadení. Pre fotenie bola nápomocná dvojitá drátená spúšť, ktorá najskôr zaistila zdvihnutie zrkadla a potom v malom časovom odstupe aj spustenie závierky. Zrkadlo bolo možné zaaretovať vo vrchnej polohe. Na fotografii je prvý model Leitz-Ploot s ešte pevným tubusom okulára. Neskoršie verzie umožňovali jeho oddelenie a nahrdenie inými typmi okulára.
